Winter Assault alebo diabolská Nerova plavba s malou posádkou

Obscure Promotion a sám Shindy sa predčasom začali orientovať organizáciami koncertov aj na Slovensku. Dôkazom toho je aj zimná odnož festivalu Brutal Assault - Winter Assault. Druhý decembrový piatok zavítala zimná verzia úspešnej letnej akcie do Spišskej Novej Vsi. Pôvodne mala byť akcia v dostupnejších Košiciach (až na počet divákov to bolo ale dobré riešenie), nakoniec však prednosť dostala spomínaná Spišská. Na východ Slovenska Shindy potvrdil kvarteto kapiel. Nórskych blackmetalistov Posthum, nemeckých Dark Fortress, švédske zoskupenie Shining a ako hviezdu večera pánov Satyra a Frosta zo Satyriconu, ktorí oznámili posledné vystúpenia na dlhší čas.

Onen piatok sa pomaly, ale isto už hlásila zima. Na miesto koncertu sme dorazili asi polhodinu pred jeho oficiálnym začiatkom. Miestny dom kultúry otvoril organizátor asi o hodinu neskoršie. Vymrznutí sa dočkali vstupu a začali sa zgrupovať vnútri pred vstupom do samotnej miestnosti, v ktorej sa mal odohrať koncert. Musím pochváliť vhodne zvolené miesto koncertu, pretože spišskonovoveský kultúrny stánok bol ozaj v rámci možností na úrovni. K dispozícii bola šatňa so šatniarkou, aj prijateľné záchody. Píšem to preto, lebo napríklad na Apocalypse Death Feste (Cannibal Corpse, Dying Fetus) v hlavnom meste Slovenska šatňa síce bola, ale bez zodpovednej osoby a pár ľuďom tam pomizlo ošatenie. Fanúšikovia čakali netrpezlivo na otvorenie hlavných dverí, ktoré viedli do koncertnej miestnosti. Nielen na moje počudovanie sa však dvere stále neotvárali. Pôvodne som si myslel, že neskoré začiatky koncertov sú špecialitou niektorých slovenských organizátorov. Ako som mal možnosť zažiť, tak aj majster tesár sa utne.

Samotné dvere, ako aj prvá kapela, začali hrať s hodinovým sklzom. Neviem, či práve kvôli sklzu hrali nórsky Posthum iba tri skladby. Skôr ako sa človek rozhliadol, zoznámil s prostredím a pomaly aj započúval do koncertu, ohlásil líder Jon koniec ich setu. Z takejto krátkej prezentácie si nedovolím hodnotiť toto blackmetalové trio. Ich tvorba sa nesie v strednom tempe a to ponúkli aj divákom.

Po malej chvíli sa už na pódiu objavila nemecká pomalovaná šestica hudobníkov Dark Fortress. Do riedko zaplneného publika začali nekompromisne sypať svoj melodický black metal. Skupina má na konte už 5 albumov, ja som sa však s nimi stretol po prvý raz. Kapela má od roku 2007 nového vokalistu, ktorý sa snažil dostať publikum do varu, ale veľmi sa mu to nepodarilo. Ich asi polhodinové vystúpenie nebolo najhoršie, no chcelo by to väčšiu odozvu fanúšikov.

Na svoje vystúpenie sa už pripravovala kontroverzná Kvarforthova banda Shining. Na túto kapelku som sa veľmi tešil, aj keď sa musím priznať, že poriadne napočúvaný mám iba ich aktuálny album VI. Klagopsalmer. Od úvodu ma však ich vystúpenie dostalo. Depresívne skladby sa striedali s údernejšími. Postava lídra Shiningu Niklasa Kvarfortha Olssona je sama o sebe dosť kontroverzná. Práve preto sa moje oči zameriavali najmä na túto persónu. Niklas počas koncertu vypil asi trištvrte flašky pre mňa neidentifikovateľného alkoholického moku. Vyfajčil niekoľko cigariet, ktoré zahášal na vlastnom tele. V druhej polovici vystúpenia sa vyzliekol do pol pása. Zreteľné jazvy po rukách zaujali viacerých prítomných. Okrem nich zaujal aj „francuzákom“, ktorý uštedril svojmu kolegovi. Najpodstatnejšie pre ich set však bol jeho výkon. A ten bol kvalitný. Skladby prežíval a pri niektorých vyšších polohách mu bolo vidieť iba bielka jeho očí. V týchto pasážach bol evidentne mysľou niekde inde. Práve týmto bol jeho prejav dôveryhodnejší a precítenejší. V komunikácii s publikom bol strohý, ale myslím, že Shining mal pozitívny ohlas. Okrem staršej tvorby a „hitov“ Claws of Perdtition a Låt Oss Ta Allt Från Varandra zazneli na moje potešenie z aktuálneho Klagopsalmeru dve skladby Ilseledda Barnasjälars Hemvist a Plågoande O´Helga Plågoande. Neodpustím si však jednu polemiku. Miestna hala nebola dosť veľká, ale aj tak si myslím, že kapele by oveľa viac svedčal menší klub. Pre mňa to bol prvý vrchol piatkového večera.

Druhý prišiel za pár minút neskôr. Na pódium začala postupne prichádzať hviezda večera. Ako posledný prišiel líder Satyr a spoločne na úvod odpálili Volcanovskú Repined Bastard Nation. Počas úvodnej skladby som sa popozeral za seba. Pár ľudí oproti predošlým kapelám pribudlo, ale aj tak dosť malá miestnosť bola zaplnená asi len z polovice. Po úvodnej skladbe zahrali pecku z aktuálneho Nera, skladbu Wolfpack. Všeobecne sa Satyricon pri vystúpení opierali najmä o skladby z posledných dvoch albumov Now, Diabolical a The Age of Nero. Z úspešného albumu Nemesis Divina nezabudli na Forkheset. Z Rebel Extravaganza odznelo Supersonic Journey. Na moje veľké potešenie odznela aj skladba Die by My Hand z poslednej nahrávky, pri ktorej do nej Satyr zapojil aj divákov. Oproti predošlým vystúpeniam bolo vidieť, že Satyricon sú právom hviezdou večera. Hecovanie divákov, komunikácia s nimi, to Satyrovi ide. Mimochodom, už keď sme pri ňom. Veľmi charizmatická postava okrem svojho výzoru na seba upútala pozornosť aj nádherným a teraz už jeho neodmysliteľným mikrofónom, ktorý pripomínal Poseidonovo žezlo. Okrem neho dodala koncertu atmosféru efektná scéna, na ktorej boli motívy albumu The Age of Nero. Veľmi som bol zvedavý aj na Frostove umenie. Pri jeho bubeníckej súprave to však nebolo možné. Bol ňou obložený až nad seba a svetlá neboli najšťastnejšie vyriešené. Aspoň po zvukovej stránke netreba nikomu nič vytknúť. Zvuk bol naozaj vynikajúci. Všetky nástroje sa dali bez problémov rozpoznať. Vynikaly najmä Frostove kopáky. Gitarista Gildas spolu s basákom dokázali zastúpiť aj absentujúcu druhú gitaru. Pred prvým koncom vzal sám Satyr do ruky gitaru, aby kapela odohrala pecku The Pentagram Burns. Po menšej odmlke prišlo klasické pridávanie, v ktorom odznel K.I.N.G. a Fuel of Hatred. Po ňom sa kapela prišla pokloniť.

Asi 400 fanúšikov nechcelo pustiť charizmatických Nórov bez klasickej hymny Mother North. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že „Matka severu“ tentokrát v playliste naozaj chýbala. Kapele sa stačilo pozrieť do nadšeného publika, vymeniť si pár pohľadov medzi sebou, aby ju chtivému davu nakoniec odohrali. Asi po hodine a trištvrte sa Satyricon síce s malým, ale vďačným počtom nadšených fanúšikov rozlúčili.

Moje dojmy s predvedenými výkonmi kapiel Shining a Satyricon sú pozitívne. Stále ma však máta počet divákov. Na jednej strane oproti pražskému Winter Assaultu chýbali na Slovensku okrem iných napríklad Entombed, ale neverím, že na Slovensku je tak málo fanúšikov týchto kapiel. Čakal som, že práve spomínaná dlhšia odmlka hlavnej hviezdy večera ľudí do Spišskej priláka. Opak bol pravdou. Niektorí šli asi do Prahy, no stále sa nemôžem zbaviť pocitu, že na Slovensku budú ľudia radšej sedieť v krčme pri pive a počúvať svoju obľúbenú skupinu z jukeboxu ako ich vidieť naživo. Shindymu však patrí obrovská vďaka, že má snahu robiť akcie aj na ľavej strane od rieky Morava.

 
Playlist Satyricon:

1. Repined Bastard Nation
2. The Wolfpack
3. Now, Diabolical
4. Forhekset
5. Black Crow on a Tombstone
6. Commando
7. The Rite of War Cross
8. To the Mountains
9. Supersonic Journey
10. Die by My Hand
11. The Pentagram Burns
–-
12. K.I.N.G.
13. Fuel for Hatred
–-
14. Mother North