Autor: 0 Uživatelé: 55 Tvé hodnocení: hodnoť
Stratovarius

STRATOVARIUS - Stratovarius

Sú albumy, ktoré vás chytia na prvé vypočutie. Sú albumy, ktoré potrebujete vypočuť viackrát, aby ste podľahli ich čaru. Sú však aj albumy, ktorým sa to nepodarí ani na viacnásobný pokus. A takým je aj najnovší počin fínsko - nemecko - švédskych Stratovarius.
Vlajková loď severskej odnože rýchleho a veselého "tekvicoidného" metalu - kapela

review_537_px2

Stratovarius - vydala v týchto dňoch svoj už 11-ty album, ktorého zrod predchád-zali mno-hé perso-nálne a osobnost-né pro-blémy. Mozog a strojca úspechu kapely - takmer výhradný skladateľ hudby - gitarista Timmo Tolkki sa dlhé roky potácal niekde na pokraji šialenstva, na hranici medzi dňom a nocou, a podľa vyjadrení niektorých zainteresovaných je zázrak, že jeho maniodepresívne stavy neskončili nešťastím. Celá psychická ne/pohoda sa samozrejme prejavila na vzťahoch vnútri kapely, ktorá sa už dlhšie potácala nad priepasťou a hrozba rozpadu bola dlho aktuálna. Takto pred rokom kapela končila svoju činnosť a absolvovala rozlúčkové turné v pôvodnom zložení. Lenže…
Medzitým Mr. Tolkki podstúpil liečbu, a zdá sa, že minimálne dočasne úspešnú.

review_537_px3

Keď vyplynulo na povrch, že za nepristojnosťami stojí duševná choroba, rozhádaná kapela sa dokázala za svojho lídra postaviť, a pripraviť album, ktorým odštartovali nový začiatok. Aspoň podľa ich slov. Obávam sa ale, že mnoho fanúšikov zostane prekvapených, a minimálne toľko isto aj sklamaných.
Pretože album, nazvaný príznačne a jednoducho Stratovarius, sa prudko odkláňa od línie, razenej posledných desať rokov. Kapela, ktorá sa preslávila hlavne ultrarýchlymi dvojkopákovými "vypalovákmi" prichádza s kožou na trh s kolekciou deviatich skladieb, z ktorých ani jedna neprekročí stredné tempo. Základné esencie hudby tak typickej pre týchto dlhovlasých pánov zostávajú zachovalé - spevák Timo Kotipelto stále spieva ako malý boh (aj keď už výšky citeľne krotí - to bol ale asi zámer produkcie), melodické postupy zostávajú v platnosti, produkcia vyprodukovala hutný zvuk - ale raz darmo, skladateľský génius v tomto prípade nestačí na devať zárezov, odohrávajúcich sa viac-menej v rovnakom tempe. Na prvé počutie sa ma jednoducho po piatej skladbe zmocnila nuda, a neopustila ma až do poslednej skladby. Chlapi sa tentokrat vzdali cennej devízy v podobe striedania temp, a je to veľká škoda.
Prvá skladba Maniac Dance prekvapí, ale neurazí svojím moderným hard-rockovým obalom, a spočiatku je aj prísľubom progresivity, ktorá však v priebehu

review_537_px4

nasledujú-cich de-siatok minút postup-ne vypr-cháva. Druhá Fight!!! je klasikou a zniesla by zaradenie na ktoromkoľvek predchádzajúcom albume. Tu sa však pomerne dobrý pocit rozplynie už pri tretej Just Carry On, ktorá mi príde veľmi prvoplánová. Pravdu povediac - nemá význam rozoberať všetky skladby, pretože by som sa opakoval. Z celého albumu ešte musím vyzdvihnúť svetlé okamihy v skladbe Gotterdammerung (Zenith of Power) , celkom ujde aj inak nie moc originálna pomalá záležitosť The Land of Ice and Snow.
Celkovo ale z albumu až príliž cítiť podmienky, v akých vznikal (stačí si pustiť dlhú Back to Madness), a aj keď nepochybujem, že svojich priaznivcov si nájde, a že Stratovarius očakávajú plné haly pri najbližšej koncertnej šnúre - ja si radšej pustím predchádzajúci dvojdielny album Elements, ktorý vznikali podľa slov kapely vo vzťahovo veľmi ťažkých a vypätých podmienkach, ale ktorý je pre moje ucho omnoho dokonalejší, a budem čakať, či aj druhý začiatok bude znamenať zvyšovanie kvality od albumu k albumu, ako tomu bolo počas kariéry kapely v rokoch 1989 - 2003.
Dovidenia v decembri na koncerte v Zlíne.

Recenze dalších autorů


Přispěj do diskuze

no co bys chtěl,Stratovarius jsou prostě MARAST JAK CYP, no né?

a hovnocení nebude?

Tvé hodnocení:

Tagy:

Stratovarius

aktuálně

diskuze