Ku dnešnej glose (alebo skôr úvahe) ma viedlo moje jednoduché zamyslenie pri opätovnom počúvaní nového albumu legendy Slayer. Keď si zoberieme hocijaký metalový žáner, na výslní sa stále pohybujú personálne staršie kapely. Čo však bude, keď prestanú brázdiť svetové pódiá? Poďme teda detailne.
Nebudem teraz písať o kvalitách jednotlivých zoskupení, každá, ktorú tu menujem, ich bezpochyby má. Potom by to predsa nedotiahli až tak ďaleko. Pri (nazvem to heavy/power metale) sú stále neohrozenými kráľmi Iron Maiden,

Helloween, Dream Theater a im podobný. Stále zapĺňajú obrovské haly, vypredávajú štadióny, sú lákadlom na veľkých festivaloch. V tomto žánri ma však našťastie napadajú aj ich nástupcovia. Kariéru vynikajúco rozbehli fínsky melodici Sonata Arctica, v ktorých vidím veľký potenciál. Pri thrash metale stále neohrozene vládne práve mnou spomínaný Slayer, k nim pridám povedzme ešte Megadeth, mnohými zatracovanú Metallicu. Nový materiál Testamentu je taktiež veľmi dobrý a má potenciál. Všetky spomínané kapely sú už vo veku od 40 vyššie. Preto sa pýtam, dokedy ešte budú schopný hrať a nahrávať nové albumy? Päť, alebo desať rokov? A kto príde po nich? Kto dokáže vypredať haly a štadióny?
Celá táto glosa vznikla preto, lebo mám obavy, kto zastúpi týchto bezpochyby skvelých muzikantov. Pri spomínanom thrash metale vidia novinári a kritici veľký potenciál v britskej skupine Evile. Ich prvý album bol naozaj výborný, aj napriek tomu, že zobrali z každého rožku trošku a obliekli to do moderného štýlu á la Evile. Ich dvojka Infected Nation mňa osobne nenadchla. Napadá vás okrem týchto Britov nejaká iná kapela? Možno stojí za spomenutie kapelka Trivium, aj keď ich štýl nemožno nazvať práve thrash metalom. Nedá mi nezájsť do minulosti.
Keď zažíval boom práve thrash metal, v Amerike vládli Metallica, Slayer a Testament, v Nemecku zase Sodom, Destruction a Kreator. Všetky kapely tvoria doteraz a sú stále úspešnými. Momentálne si naozaj neviem predstaviť, ktorá z mladých kapiel to

vydrží ťahať tak dlho. V death metale taktiež stále vládnu už zabehnuté mená. Napalm Death, Cannibal Corpse, Dismember, Hypocrisy, Nile... O túto scénu sa našťastie nebojím vôbec. Stačí spomenúť napríklad Job For A Cowboy (px). Na blackmetalovom výslní sa stále vyhrievajú severské veličiny Dimmu Borgir, Satyricon, Dark Funeral, Immortal,

Marduk, Mayhem. Ako nástupcu možno označiť Kvarforthovu skupinu Shining. Aj keď to stojí tiež za zamyslenie, pretože v budúcom roku im vyjde už siedmy album. Práve pri black metale sa stretávam s viacerými názormi, že sa ľudia vracajú ku klenotom tohto štýlu a menovite ku Bathory alebo Burzum.
Nechcem tu tvrdiť, že nevznikajú nové povšimnutia hodné skupiny. Len sa pýtam, či dokážu nahradiť svojich predchodcov. Jasné, teraz každý z vás vysúka z rukáva niekoľko nádejných kapiel. Mňa však pri tvorení tejto glosy naozaj nenapadá žiadna. Aj keď sa zabijem, tak si nespomeniem na takú kapelu, ktorá má vekový priemer od 25 do 30 rokov, ktorá by mohla byť nástupcom mnou spomínaných skupín. Chcem však upozorniť, že mená som vyberal len námatkovo. Ak som na nejakú skupinu zabudol (a to som si istý, že som zabudol), tak sa ospravedlňujem. Podstata sa však nemení.
Týmto však nechcem povedať, že nevznikajú nové skupiny. A keď píšem nové, myslím tým nové. Nie také, že jeden odchádzajúci člen okolo 40-ky sa obklopí mladými muzikantmi a založí si kapelu. Ako príklad uvediem powermetalový Savage Circus (založil bubeník Blind Guardian - Thomen Stauch) alebo nový projekt ex-lídra Mayhemu Maniaca - Skitliv.
V mojej glose som však zámerne vynechal služobne mladý metalcore. Tam vzniká veľa mladých kapiel, ktoré sú úspešné. Killswitch Engage alebo Soilwork a im podobný sú veľmi úspešní. Ja však tomuto žánru neviem prísť na chuť a myslím si, že už ani neprídem. Taktiež som sa radšej vyhol zoskupenia, ktoré sa po rokoch dali dokopy. Na mysli mám tentokrát Celtic Frost alebo Gorefest, ktorý sa už mimochodom medzičasom opäť rozpadli. V ich prípade mi úprimnosť o tom, že im chýba hranie, príde alebo prišla ako zmätočná informácia.
Ja osobne sa však stále vo svojom prehrávači z času na čas vrátim ku svojim obľúbeným albumom. Nemyslíte si, že fanúšikovia sa stále radi budú vracať k nezabudnuteľným metalovým počinom a nové projekty im budú unikať pomedzi prsty?