5 chodov z kuchyne rockového undergroundu - vol. 2

5 chodov z kuchyne rockového undergroundu - vol. 2

Prednedávnom som sa na týchto stránkach venoval pätici v globálnom meradle neznámych, ale zato pozornosti hodných rockových spolkov. Dnes vám teda bez zbytočných obkecov naservírujem ďalšiu päticu.

Gudger

Začneme z ostra a to trojicou z amerického Ohia. Gudger, aj keď miestami zatnú do metalových vôd, sú predovšetkým o drevnom rocku, jednoduchej a chytľavo podanej gitarovej hudbe. Vypozorovať sa v ich prejave dajú stopy klasického hard rocku, ranného grungeu, oči dráždiaci piesok púštneho rocku počiatku rokov 90-tých ale aj kupodivu vplyvy Motorhead, čo je zjavné najmä v úvodnej vypaľovačke ich druhej nahrávky, skladbe 17 years. Celkovo sú akousi príbuzenskou sortou mojich nových obľúbencov Sasquatch, a to nepramení len z faktu, že ide rovnako o trio. Spev, ktorý vôbec nie je zlý, tu má prekvapivo na starosti bubeník Aaron Eddlebute. Ten sa s dvojitou nádielkou povinností pobil víťazne, čo dáva pocítiť aj naživo. Silová hudba, ktorú Gudger hrajú, je o lahôdkových gitarových riffoch, zo stredu diania duniacej basgitare a priamočiarych Aaronových úderoch do bicej súpravy. Len dodám, že som bol najprv celkom zmätený, keď som na videu z ich klubového koncertu niekde v USA márne hľadal na pódiu speváka, až som nakoniec zazrel mikrofón nad bicou súpravou. Gudger určite stoja za vypočutie.

  

Fire Down Below

Aj keď títo Holanďania majú názov kapely totožný s jedným brakovým filmom od Stevena Seagala, brakovú muziku rozhodne nehrajú. Miešanec QOTSA, Kyuss, Sonic Youth, kombinujúci vo vlastnom výraze aj snové plochy Tool či Deftones (Universes Crumble) je o poznanie rozmanitejší a hudobne rozhľadenejší ako hore zmienení Gudger. V ich prípade je relatívne náročne hrať hru na škatuľky, ide totiž o viacero vplyvov pretavených do funkčného celku. Ich vzory sú okamžite definovateľné, ale aj skrz to Fire Down Below nepostrádajú vlastný ksicht. Požehnané množstvo výbornej gitarovej práce, sem tam učebnicové sólo, schopnosť rozvinúť motívy a udržať pozornosť aj v psychedelických pasážach, netradične vyššie položený, ale zato do hudby pasujúci spev – to je len zopár z veľa pozitív, ktorými môže tvorba hudobníkov z najviac liberálnej krajiny v Európe uchvátiť. Aj keď mi background pánov nie je známy, súdiac podľa posluchu debutu Viper Vixen Goddess Saint majú hudobne čo to preskákané. Je to výborne zaranžované a maximálne precítené. Paráda.

  

Greenleaf

Švédski Greenleaf na rozdiel od predošlých spolkov nie sú na scéne žiadni zelenáči. Existujú od roku 1999, majú na konte dohromady 7 dlhohrajúcich albumov a jedno EP. Mimochodom hrali pár týždňov dozadu vo Viedni a ani nedali vediet :D Špinavý a ostro gitarový sound zdedili po Black Sabbath, brady po ZZ Top, ľahko zhulenú atmosféru pravdepodobne po ranných Barretovských Pink Floyd a spev vzdialene evokuje Jethro Tull. Ďalšia exkurzia do čias minulých, ktorej najväčší kameň úrazu, tj, mierna absencia originality, je zároveň aj jej najväčšou prednosťou. Greenleaf sú o radosti z hrania rockovej klasiky, bez akejkoľvek pretvárky či snahy absorbovať do vlastného výrazu čokoľvek, čo by mohlo ich tvorbu posunúť na iné chodníčky. Pre niekoho to môže byť málo, mne osobne sa ich perfektne prevedená pocta klasikom viac než pozdáva. Skúsenosti sú tu totiž nepopierateľné a nadšenie kapely pre hudbu, ktorú hrá, priam nákazlivé. Takže, suma sumárum – aj v Novembri sa môže zapáliť zelený list ;).

  

Silent Monolith

A späť na americký kontinent. Z kolísky country a bluegrassu, konkrétne teda mesta Nashville, TN vyrukovali stonerrockoví Silent Monolith minulý rock s debutovou nahrávkou Another Way To Fly. Budem sa tu ťažko opakovať s miestami, odkiaľ títo Amíci čerpajú svojú inšpiráciu – základ nemôže tvoriť nič iné ako Black Sabbath, primiešajte Corrosion Of Conformity, Kyuss, Soundgarden a ste doma. Spev frontmana a gitaristu Kennetha Johnsona je mixom medzi chlapáckými prejavmi Jamesa Hetfielda, Peppera Keenana a frázovaním Chrisa Cornella. Keďže chlapec jednoznačne spievať vie, väčšina skladieb stojí na jeho hlase, ktorý spolu s vkusne prevedenou porciou rocku predstavuje zaručený životabudič. Kapiel ako Silent Monolith sa v rockovom podhubí urodí viac ako požehnane, ale títo rockeri z Tennesee by pravdepodobne mohli mať dlhšiu dobu životnosti než väčšina ich kolegov. Another Way To Fly totiž nenudí a ak sa im ho podarí v budúcnosti prekonať, nebude o čom.

  

Psychedelic Witchcraft

A na záver ďalší vyznávači všetkého možného, čo je príťažlivo omamné na hudbe z prelomu 60-tých a 70-tých rokov, tentoraz z talianskej Florencie. Na čele kapely je výborná speváčka Virginia Monti, ktorá má so svojím záujmom o všetko okultno na svedomí pravdepodobne aj názov skupiny. Hudobne vychádzajú – ako inak – zo zeppelinovsko-sabbathovskej školy hard rocku, sólová práca gitaristu má naopak skôr hendrixovsko-claptonovský nádych. Psychedelic Witchcraft niesú o ťaživej riffovej náloži ako väčšina podobne orientovaných kapiel. Mierne skreslená gitara v intenciách bluesu a miestami takmer soft rocku spoločne s jednoduchou, pesničkovou kostrou skladieb ich výrazne odlišuje aj od kapiel vymenovaných v tomto článku. Pravdepodobne ide o výsledok hľadania vlastného zvuku a je len na Vás, či vás to berie alebo nie. Jasne, pri potočení drajvu ostro doprava by pri stavbe svojich skladieb mohli PW znieť rovnako ostro ako napríklad Gudger, ale takto sú aspoň v rámci undergroundovej rockovej obrody ľahko rozoznateľní. A to je spolu s hlasom Virginie Monti určite bod k dobru.

 
Tak a to by sme mali... Ale ak náhodou nemáte dosť a holdujete takejto hudbe, odporúčam nasledovné kanály na Youtube:

Stoned Meadow Of Doom

666MrDoom

The Bong Druid Of Mammoth Weed Mountain

 
Článok zverejnený aj na martinjavorek.blog.sme.sk/c/437307/dalsich-pat-chodov-z-kuchyne-rockoveho-undergroundu

aktuálně

diskuze